19. Světový festival mládeže a studentstva

19festivaldeleg

 

V dňoch 14. – 22. októbra 2017 som sa ako delegát Spoločnosti česko-kórejského priateľstva Pektusan zúčastnil XIX. Svetového festivalu mládeže a študentstva, ktorý sa konal v ruskom Soči.

Na tomto festivale bolo prítomných viac ako 20 000 ľudí z celého sveta, medzi ktorými nechýbali zástupcovia organizácii z Českej republiky, predovšetkým Komunistického svazu mládeže.

Jedným z hlavných cieľov, kvôli ktorému som išiel do Soči, bolo nadviazať priateľské kontakty so zástupcami delegácie KĽDR, konkrétne Kimirsensko-kimčongilského zväzu mládeže. To sa z väčšej časti podarilo splniť, aj keď súdruhovia z KĽDR boli spočiatku opatrnejší v nadväzovaní kontaktov. V súčasnej zložitej medzinárodnej situácii je to samozrejme plne opodstatnené a pochopiteľné. Avšak, keď sme si už získali ich dôveru, tak boli voči nám veľmi priateľskí.

Členovia delegácie Komunistického svazu mládeže, s ktorými som počas celého festivalu aktívne spolupracoval, podporili kórejskú ekonomiku a politiku tým, že si pri stánku KĽDR zakúpili rôzne výrobky, materiály a brožúry.

Delegácia KSM mala na festivale taktiež svoj predajný stánok, kde ponúkali tričká s motívom 70. výročia festivalu, zápisníčky s portrétmi významných predstaviteľov komunistického hnutia, odznaky, nálepky a bezplatne rozdávali svoj časopis.

Z ruskej strany boli patrné snahy o apolitickosť festivalu, ktorý bol vždy počas 70 rokov jeho konania zameraný na boj proti imperializmu, fašizmu a kapitalizmu. Členom českej delegácie sa napríklad viackrát stalo, že im bol pri kontrolách (ktorých tam bolo nespočetne) zadržaný časopis Mladá pravda alebo ďalšie propagačné materiály.

Občas sme si na festivale pripadali ako v klietke, izolovaní od celého okolia, pretože prakticky celé dianie sa uskutočňovalo v olympijskom areáli, kde mali prístup iba účastníci festivalu. Z bezpečnostného hľadiska sa to dá chápať, ale oproti minulým festivalom tu chýbal ten bezprostredný kontakt s miestnymi obyvateľmi. Konala sa síce napríklad manifestácia organizácii WFDY, ktorá však prebehla len v uzavretom olympijskom areáli a tým pádom ju široká verejnosť nevidela, tak ako tomu bývalo pri minulých festivaloch, kedy podobné pochody bývali v uliciach miest.

Festivalu sa zúčastnilo aj početné množstvo antikomunistov, niektorí z nich sa dokonca čudovali, ako je možné, že sa tam nachádzajú stánky komunistických organizácii. Zrejme nevedeli nič o histórii tohoto festivalu.

Potešujúcou skutočnosťou však je, že na festivale prebiehali aj rôzne konferencie a diskusie, a práve na konferencii o Kórejskom polostrove a zjezdnotení Kórey sa zúčastnilo najviac ľudí a podarilo sa zaplniť celú miestnosť, čo sa pri iných konferenciách nestávalo a miestnosti bývali poloprázdne. Na tejto prednáške sa podarilo nastoliť patričnú atmosféru protiimperialistického boja a ukázať, že pokrokoví ľudia celého sveta podporujú ľudovodemokratickú Kóreu a jej hrdinský ľud v boji proti imperializmu.

Ak mám celkovo zhodnotiť svoju účasť na festivale, tak som s ňou aj napriek niektorým vyššie uvedeným nedostatkom spokojný a môžem skonštatovať, že účasť na festivale splnila svoj účel.

Alexander Velitš